Radikálny pád cien ropy na svetových trhoch za posledný rok, sprevádzaný poklesom cien ďalších energetických zdrojov na báze uhlíka, vyvolal falošné ilúzie, že týchto komodít je dostatok a preto nie je potrebné urýchlene riešiť obnoviteľné zdroje energie (OZE). Sprievodným negatívnym javom tohto vývoja je nielen pribrzdenie rozvoja OZE vo svete, ale aj nárast produkcie CO2 sprevádzaný globálnym otepľovaním s negatívnymi dôsledkami takéhoto vývoja. Pritom pre intenzívnejšie využívanie OZE a hlavne slnečnej energie neexistuje alternatíva.
Riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu solárnych kolektorov – spoločnosti THERMO|SOLAR, Žiar, s. r. o., k tomu hovorí: ,,Otázka neznie, aké veľké sú zásoby fosílnych palív, ale či ich využitie si ľudstvo bude môcť dovoliť z ekologických príčin z hľadiska vlastného prežitia. Alternatívou je práve intenzívne využívanie slnečnej energie. Nie je to iba preto, že sa stenčujú zásoby fosílnych palív. To platí pre plyn a ropu, kde sa zásoby odhadujú na niekoľko desiatok rokov, ale neplatí to pre uhlie, kde sa zásoby odhadujú min. na 250 rokov. K ekologickým dôvodom nevyhnutnosti intenzívnejšieho využívania slnečnej energie sa postupne priraďujú aj strategické aspekty. Zvyšujúca sa závislosť priemyselne rozvinutých štátov sveta od politicky nestabilných, ale na ropu a plyn bohatých oblastí sveta, je spätá s rastúcimi nákladmi a rizikami na zabezpečenie prístupu k týmto energetickým zdrojom. Preto už dnes nadnárodné petrolejárske koncerny (BP, Shell, Total) investujú nemalé prostriedky do výskumu, vývoja a výroby zariadení na využívanie OZE. Prečo je práve slnečná energia budúcnosťou? Pretože súčasné energetické potreby ľudstva prevyšuje biomasa cca 10-krát, vietor 80-krát, ale slnko až 13 000-krát!“
Medzi silné stránky využívania slnečnej energie a v rámci nich termických solárnych systémov, patrí značný potenciál tvorby nových pracovných miest. Ďalším je technologická zrelosť, keď sa jednoduché technológie dajú integrovať do existujúcich systémov a pozitívne vplývajú na predĺženie životnosti a zníženie nákladov na údržbu doplnkového energetického zdroja – kotla, ktorý je odstavený z činnosti v letnom polroku. Hlavnými konštrukčnými materiálmi slnečných kolektorov sú najčastejšie hliník, meď a sklo. Preto je pri nich možnosť 100%-nej recyklácie použitých materiálov. Aj rozhodujúca časť ostatných komponentov solárneho systému je dobre recyklovateľná. Tieto systémy majú relatívne vysokú (40-65 %) účinnosť premeny slnečného žiarenia na teplo, v porovnaní s fotovoltaikou – 5 až 15 %, alebo fotosyntézou – pod l %. Zároveň zaujímavo dotvárajú stavby (ucelené solárne strechy alebo fasády budov, architektonicky zaujímavé delenie plôch a pod.). Nevznikajú nároky na nové zastavané plochy (strechy, fasády, prekrytie parkovacích plôch a pod.).
,,Termické solárne systémy (TSS) majú nulové negatívne ekologické vplyvy počas prevádzky. Narozdiel od iných energetických zdrojov, čiastočne aj iných druhov OZE, patrí slnečná energia k najčistejším energetickým zdrojom, aké ľudstvo pozná. Napríklad nedokonalé spaľovanie suchého a ešte vo väčšej miere vlhkého dreva, môže byť spojené so zvýšeným množstvom exhalátov. Vodné diela môžu spôsobovať problémy rybám zanášaním naplaveninami, väčšie priehrady môžu negatívne ovplyvňovať aj mikroklímu. Veterné elektrárne môžu spôsobovať problémy vtákom zvýšenou hladinou hluku, podľa niektorých názorov, rušia ráz krajiny a sú s nimi problémy aj v chránených krajinných oblastiach, geotermálne vody zasa môžu spôsobovať problémy s nadmernou mineralizáciou povrchových vôd a pod.,“ upozornil M. Novák.
Dodal, že solárne systémy umožňujú decentralizáciu výroby energie priamo v mieste jej spotreby, čím odpadá potreba investične a prevádzkovo náročných distribučných sietí. Majú pritom krátku dobu energetickej amortizácie, čiže doby prevádzky solárneho zariadenia, počas ktorej množstvo ním vyprodukovanej energie sa rovná energii spotrebovanej na jeho výrobu v celom výrobnom cykle, od ťažby surovín po montáž. Z prvotných surovín je táto doba kratšia ako 2 roky, z recyklovaných materiálov iba niekoľko mesiacov.
,,Solárne systémy majú zanedbateľne nízke prevádzkové náklady. Po počiatočnej investícii zabezpečuje solárny systém investorovi takmer bezplatnú dodávku tepla počas nasledujúcich až 30 rokov, čo predstavuje praxou potvrdená životnosť kvalitných solárnych zariadení. Majú aj vzájomnú doplniteľnosť s inými OZE, hlavne biomasou v zimnom období a veľký potenciál pokrytia energetických potrieb pri príprave teplej úžitkovej vody, vykurovaní budov a priemyselnom teple do 100 °C aj v stredoeurópskych podmienkach. Poskytujú väčšiu nezávislosť od monopolných dodávateľov energií. Sú vysoko spoľahlivé a komfortné počas prevádzky, bez nárokov na údržbu a obsluhu. Zabezpečujú pritom konštantnú cenu tepla bez ohľadu na vývoj trhových cien iných energetických zdrojov, vrátane ostatných OZE,“ povedal M. Novák.
Podľa rakúskych zdrojov je možné pri dnešnej technickej úrovni solárnej techniky dosiahnuť v Rakúsku 20 % podiel na úspore primárnych energetických zdrojov. Slovensko je pritom podobne veľké a má podobné podnebie. Upozornil aj na to, že Slovensko je stále na chvoste Európskej únie vo využívaní slnečnej energie. Podľa odhadu THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000 m2 slnečných kolektorov. Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2012 nainštalovaných vyše 4,1 mil. m2 solárnych termických systémov. Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú podstatne viac slnečných kolektorov, než ich bolo inštalovaných za celú novodobú históriu samostatného Slovenska.
Viac informácií je na www.thermosolar.sk, alebo na tel.: +421-45-601 6080
