Krymská kríza a s ňou súvisiace ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska opäť ukázali, že slovenskí politici sa dostatočne nepoučili zo zastavenia dodávok plynu z Ruska zo začiatku roku 2009. Závislosť Slovenska od ruských energetických dodávok sa za posledné roky nezmenila a rovnako sa nezmenil prístup k obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Namiesto ozajstnej podpory tých OZE, ktoré sú skutočne prínosom, Slovensko vytrvalo lobuje v EU za zníženie svojho podielu OZE na celkovej výrobe energií. Informoval o tom technický riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Alfréd Gottas.
,,Hrozba zastavenia dodávok energií z Ruska opäť ukázala, že pretrvávajúca jednostranná orientácia v energetických zdrojoch na Rusko je zraniteľná a riziková. Blokuje aj možnosť realizovať naozaj efektívne sankcie voči Rusku, keď druhej strane stačí otočiť ventilom a stredná Európa a Balkán majú obrovský problém. Preto je zarážajúci a nepochopiteľný prístup slovenských politikov k tomu, že nepodporujú tie OZE, ktoré sú vhodné pre občanov a nielen pre vybrané skupiny podnikateľov v energetike. Zatiaľ čo na predražené fotovoltické elektrárne doplácajú všetci spotrebitelia v konečných cenách elektriny, na efektívnejšie solárne kolektory vyrábajúce teplo sa prostriedky stále nenašli,“ konštatoval A. Gottas.
Ďalej poukázal na to, že sa pripravuje program využitia OZE zo zdrojov EU za cca 100 mil. EUR. Ten sa však bude týkať hlavne fotovoltických panelov a tým sa z väčšej časti stane prostriedkom na transfer európskych dotácií do pokladní čínskych výrobcov.
,,Rozhodujúca časť u nás predaných fotovoltických panelov (PV panelov) pochádza z Číny. V Európe prežíva už iba jediný veľký výrobca fotovoltických panelov, ostatní nevydržali cenový tlak čínskych výrobcov. Konkurencia čínskych fotovoltických panelov je aj preto tak veľká, že Čína ich vyrába obrovské množstvá a u nich sa nestavajú veľké elektrárne na lúkach ako v Európe. Preto Čína potrebuje prebytok panelov umiestniť kamkoľvek a vláda subvencuje export za cenu udržania zamestnanosti. Samozrejme, opačné dôsledky na zamestnanosť to má v Európe. Veľký šum okolo zavedenia antidumpingových ciel na fotovoltické panely z Číny vyfučal pod vplyvom možných následkov na predaj francúzskych vín a nemeckých áut v Číne. Podobne zrejme dopadnú aj reči o sankciách voči Rusku, za jeho postoj voči kríze okolo Krymu,“ prirovnal A. Gottas.
Poukázal však na to, že v Európe ešte stále existuje veľký počet výrobcov slnečných termických kolektorov, ktorí konkurenčnému tlaku odolávajú kvalitou. Pritom využívanie solárnych kolektorov na výrobu tepla je oveľa efektívnejšie v porovnaní s fotovoltickými panelmi, ak sa využívajú na rovnaký účel.
,,Pre rovnaké množstvo vyrobenej energie na 1 m2 termického kolektora potrebujeme cca 4 m2 fotovoltických panelov. Pritom teplo sa ďaleko ľahšie a lacnejšie akumuluje než elektrina a je využiteľné, aj keď slnko nesvieti. Slovensko má preto jedinečnú šancu znásobiť výrobu energie z kolektorov, s využitím podpory z EÚ práve v tejto dobe hroziacej energetickej krízy. Pretože slnečné kolektory sú predovšetkým lokálny zdroj, nevyžadujú žiadne investície do rozvodnej sústavy ako fotovoltické panely. Ich kúpou občan podporuje predovšetkým európskych výrobcov,“ povedal A. Gottas.
Ako príklad uviedol Rakúsko, ktoré je podobne veľké ako Slovensko a má aj podobný počet obyvateľov.
,,V Rakúsku 4,108 milióna m2 kolektorov vyrobí približne 5,4 milióna GJ energie ročne. Na Slovensku 147 tisíc m2 kolektorov vyrobí cca 185 tisíc GJ energie, pri predpokladanom výkone 350 kWh/m2 kolektorovej plochy ročne. Rakúšania teda vyrobia takmer 30-krát viac energie zo slnečných kolektorov ako Slovensko. Zjednodušene sa dá povedať, že Rakúšania ušetria ekvivalent cca 160 miliónov m3 zemného plynu, Slovensko len niečo cez 5 miliónov m3 plynu. Keby sme na tom boli podobne ako Rakúšania, potrebovali by sme o 155 miliónov m3 ruského plynu menej. To sú už čísla zaujímavé pre energetickú bezpečnosť štátu,“ vyhlásil A. Gottas.
Dodal, že aj pri porovnaní inštalovanej plochy kolektorov vyzerá slovenských necelých 30 m2 na tisíc obyvateľov ako nepodstatných. Veď v Rakúsku pripadá na 1000 obyvateľov takmer 500 m2 kolektorov, na Cypre dokonca 800 m2 na 1000 obyvateľov.
,,Dotácie na obnoviteľné zdroje nevyriešia celkovú energetickú potrebu Slovenska. Ale umožnia aspoň tým občanom, ktorí chcú, aby boli nezávislí na dodávkach zemného plynu a zároveň sa správali ekologicky. Zároveň by v tomto odvetví našlo prácu niekoľko tisíc ľudí. Štát by už mal konečne zvážiť geopolitické riziká z orientácie na Rusko a prestať ignorovať, že najlacnejšia energia je energia ušetrená a tá je najekologickejšou. OZE nezabezpečia všetku potrebnú energiu, ale výrazne môžu znížiť závislosť na zahraničných dodávkach a prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenska“, uzavrel A. Gottas.
Viac informácií na www.thermosolar.sk
