Tag Archives: Zchfp

V Liptovskom Jáne sa koná konferencia CHÉMIA 2017

V dňoch 26. – 28. septembra 2017 sa koná tradične v hoteli SOREA MÁJ v nádhernom prostredí Jánskej doliny 12. ročník konferencie CHÉMIA 2017. Konferencia vytvára priestor na stretnutie zástupcov výrobcov, dovozcov, distribútorov a používateľov chemických látok, testovacích laboratórií a priemyselných zväzov. Organizátormi konferencie sú a EUROLEG Centrum – Servis európskej technickej legislatívy, spolu so spolupracujúcimi organizáciami a odbornými garantmi. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

,,V súvislosti s náročnou chemickou legislatívou v EÚ poskytne konferencia priestor na výmenu skúseností s implementáciou chemickej legislatívy do praxe. Zároveň poskytne priestor na informácie z oblasti environmentálnej legislatívy, bezpečnosti na pracovisku a prepravy chemických látok. Blíži sa máj 2018, ktorý je posledným termínom pre chemické firmy na registráciu chemických látok, ktoré vyrábajú v množstvách od 1 do 100 ton ročne. Cieľom nariadenia REACH, ktoré registráciu určuje, je zvýšenie bezpečnosti a ochrany ľudí a životného prostredia,“ upresňuje program R. Karlubík.

Prvý deň konferencie (26. 9.) je na programe Responsible Care, bezpečnosť chemických prevádzok, pripravovaný referenčný dokument Čistenie odpadových plynov v chemickom priemysle, odpady (uplatňovanie nového zákona o odpadoch vrátane odpadov z obalov), Zákon o prevencii závažných priemyselných havárií – Bezpečnostná správa a multimodálna doprava.

Druhý deň (27. 9.) je venovaný endokrinným disruptorom a pripravovanej chemickej legislatíve, nariadeniam REACH (Posledná fáza registrácie podľa REACH sa blíži), nariadeniam REACH a CLP – ako pokračovať po ukončení prechodných období, ale aj významu kvality toxikologických testov pre správnu klasifikáciu chemických látok, či podmienkam uvádzania biocídnych výrobkov na trh EÚ.

Tretí deň (28. 9.) je venovaný individuálnym konzultáciám k registrácii REACH 2018.

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Štatistický úrad SR v 1. štvrťroku 2017 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkom 290 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. V tomto období zamestnávali chemické podniky v SR spolu 44 691 osôb. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Slovenská chémia v 1. štvrťroku sľubne rástla o 16,6 %

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku zaznamenal, podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, za prvý štvrťrok 2017 nárast tržieb o 16,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Celkové tržby v odvetví tak dosiahli za prvé tri mesiace tohto roka 2,481 mld EUR v porovnaní s 2,127 mld EUR za rok minulý. Darilo sa predovšetkým rafinovaným ropným produktom a výrobkom z gumy a plastov, pokles naopak zaznamenali farmaceutické výrobky. Pod rast odvetvia sa podpísali priaznivé ceny ropy a rastúci automobilový priemysel v SR. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

„Po niekoľkých rokoch poklesu sme opätovne zaznamenali sľubný – dvojciferný rast slovenskej chémie, zatiaľ v prvom štvrťroku. Z medzinárodných vplyvov sa pod to podpísali relatívne priaznivé ceny ropy. V odvetví rafinovaných ropných produktov sa medziročne v prvom štvrťroku zvýšili tržby až o 47,6 %. Výrobky z gumy a plastov si pripísali 5,7 % rast a chemikálie a chemické výrobky 3,3 %. Nárast tržieb súvisí so zvýšením výroby áut na Slovensku. Výrazný pokles tržieb o 4 % je však zaznamenaný vo farmaceutickom odvetví. Tento pokles je možné pripísať zákazu reexportu liekov do zahraničia,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Dodal, že ŠÚ v prvom štvrťroku 2017 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 290 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Percentuálny nárast ich počtu predstavuje 4,3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom za rovnaké obdobie. Významný nárast je zaznamenaný v odvetví chemikálií a chemických výrobkov, kde vzniklo celkovo 7 nových podnikov. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2017 zvýšila o 5,5 %.

 

„Slovenská chémia pokračuje v stabilnom rozvoji. Vďačí za to naviazaniu chemických odvetví a pododvetví na automobilky. Za takmer kontinuálnym rastom tržieb v odvetviach spätých s automobilkami stojí zvýšenie výroby áut na Slovensku, ostatné pododvetvia čo sa týka tržieb kolíšu. Slovenská chémia a farmácia ako celok zaznamenávala od roku 2013 klesajúci trend tržieb, prvý štvrťrok tohto roka by mohol znamenať obrat. Chémia je citlivá na kolísanie cien ropy, nerovnomerný vývoj vo vnútri jednotlivých podnikov, rastúce daňové a odvodové zaťaženie a na štrukturálne rozdielny vývoj jednotlivých odvetví. Zo zahraničných vplyvov je to tlak čínskeho chemického priemyslu a prísna legislatíva v EÚ. V budúcnosti môžu odvetviu chýbať aj pracovné sily,“ komentoval vývoj R. Karlubík.

 

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150.  Štatistický úrad SR v 1. štvrťroku 2017 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkom 290 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. V tomto období zamestnávali chemické podniky v SR spolu 44 691 osôb. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

ZCHFP SR: Chémiu ťahajú automobily, zvyšok odvetvia čelí prepadom

Tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v 1. polroku 2016 dosiahli podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR úroveň 4,421 miliardy EUR. Bolo to o 352 miliónov EUR menej ako v 1. polroku 2015, čo je medziročný pokles o 7 %. Pod negatívny vývoj sa podobne ako v minulom roku podpísal pokles cien ropných produktov, naopak darilo sa výrobkom z gumy a plastu. Rast bol podmienený boomom automobilového priemyslu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

„Slovenská chémia a farmácia zaznamenala pokles tržieb už tri roky po sebe – v rokoch 2013, 2014 a 2015. Bohužiaľ sa tento klesajúci trend nepodarilo prerušiť ani v prvom polroku tohto roku. Naopak, zdá sa, že sa ešte zrýchlil, keď za pol roka 2016 tržby klesli o rovnakú sumu, ako vlani za celý rok (-352 mil. EUR). To všetko sa deje v situácii, keď slovenská ekonomika zaznamenáva slušné medziročné rasty a slovenské automobilky hlásia najvyššiu výrobu v histórii. Poukazuje to na hlboké dôsledky krízy z prepadu cien ropy, na nerovnomerný vývoj vo vnútri slovenskej chémie i na štrukturálne rozdielny vývoj jednotlivých odvetví. Segmenty ekonomiky, ktoré nie sú napojené na automobilky, majú nedostatočné zdroje na rozvoj. Situáciu v nich zhoršili za posledné roky konsolidačné vládne opatrenia na dodatočné zdanenie firiem. Stovky miliárd naviac pre štátny rozpočet teraz chýbajú vo vlastných zdrojoch podnikov. V súčasnosti prijímané opatrenia by mali uľahčiť aspoň malému a strednému podnikaniu, naopak zavedenie dane z dividend môže väčším podnikateľom uškodiť,“ okomentoval vývoj v odvetví R. Karlubík.

Dodal, že nezdravý pokles realizačných cien v odvetví zužuje priestor vo vytváraní zdrojov pre firmy. Pri rastúcich mzdách sa tak konkurencieschopnosť odvetvia znižuje. Zo zahraničných vplyvov je najhorší dramatický pokles cien ropy a jej produktov a tlak čínskeho chemického priemyslu, ktorý pri poklese domáceho tempa rastu hľadá uplatnenie svojich výrobkov na európskom trhu. Situáciu komplikuje aj sprísňujúca sa legislatíva v EÚ, ktorá významne ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskeho chemického priemyslu v globálnom kontexte. Najnovšie musia podniky počítať s poplatkami za registráciu chemických látok, kde nosnú časť nákladov tvorí ich povinné testovanie. Povinnosť registrácie by sa mala týkať približne 1300 firiem na Slovensku.

Rozdielny vývoj odvetvia v jednotlivých segmentoch počas 1. polroka 2016 najlepšie ilustrujú čísla. Najviac sa na negatívnom vývoji podpísal dramatický pokles cien ropy a ropných produktov, sprevádzaných výkyvmi a neistotami na trhu. Pre slovenských producentov týchto produktov to znamenalo v prvom polroku 2016 medziročný prepad tržieb až o 28,2 %. Tržby za primárne plasty sa znížili o 20,2 %, naopak darilo sa výrobkom z plastov, ktoré narástli o 8,7 %. Tržby výrobkov z gumy sa zvýšili dokonca až o 17,8 %. Celý rast prakticky sa deje vďaka automobilovému priemyslu. Pohoršili si  však farmaceutické výrobky a to o 16,7 %.

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150.  Štatistický úrad SR v roku 2015 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkom 275 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. V roku 2015 zamestnávali chemické podniky v SR spolu 40 679 osôb. Tržby v bežných cenách dosiahli 9,326 miliardy EUR. V rámci celej priemyselnej výroby SR mal chemický a farmaceutický priemysel v roku 2015 na celkových tržbách v bežných cenách podiel 12,1 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

ZCHFP by rád vo vládnych balíčkoch videl aj zníženie odvodov a daní

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR víta niektoré opatrenia z ohláseného 2. sociálneho balíčka vlády a to predovšetkým tie, ktoré zatepľovacím programom a príspevkami na podporu obnoviteľných zdrojov pre domácnosti oživia stavebníctvo, pre ktoré je chemický priemysel významným dodávateľom. Na druhej strane, zvýšenie minimálnej mzdy zvýši finančnú záťaž na podniky. ZCHFP preto odporúča vláde, že ak sú zdroje, mala by ich použiť aj na to, aby uľahčila podnikaniu znížením odvodov a daní, ktoré sama zvýšila, keď to odôvodňovala nutnosťou konsolidovať financie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

 

,,Dnes  sú financie konsolidované, ale odvodové a daňové zaťaženie podnikania je oveľa vyššie ako pred 3 rokmi. Je načase, aby z oživenia ekonomiky mali niečo aj podniky a podnikatelia, ktorí znášajú hlavnú záťaž napĺňania rozpočtu. Rast HDP sa totiž netýka celej ekonomiky, o čom svedčí pokles tržieb chemického a farmaceutického priemyslu o cca 5 % už 2 roky po sebe (2013 a 2014) a o 0,5 % vlani poklesla aj celková priemyselná výroba na Slovensku. Uľahčením odvodového a daňového zaťaženia by sa vytvorili udržateľné pracovné miesta, zvýšili platby za týchto zamestnancov do štátneho rozpočtu a zlepšilo hospodárenie firiem, z čoho by opäť profitoval štát. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti mnohých odvetví slovenskej ekonomiky je to takmer existenčná otázka, napríklad chemické podniky si len ťažko dokážu vytvoriť dostatočné zdroje na investície,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Dodal, že zvlášť by sa už malo konečne uľahčiť malým a stredným podnikom. Je nepochopiteľné, prečo majú malí podnikatelia platiť, okrem daní, ešte aj 14 % zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré sú vlastne ďalšou skrytou daňou, takmer zdvojnásobujúcou zaťaženie malého podnikania. Tieto odvody, ktoré zaviedla ešte predchádzajúca vláda – vtedy vo výške 10 %, sú nespravodlivé, lebo rozdielne zaťažujú malých a veľkých podnikateľov (tých len do určitej výšky) a treba ich zrušiť. Navyše ich zrušením sa podporí motivácia vykazovania vyššieho zisku, pretože už nebude tak zaťažovaný, z čoho opäť môže získať aj štát.

 

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby SR sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5%, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Príprava talentov v chémii pre podnikateľský úspech inovácií v malých a stredných podnikoch – InnoChem

S podporou prostriedkov z Programu EÚ pre vzdelanie, odbornú prípravu, mládež a šport ERAZMUS+, odštartovala na Slovensku príprava talentov v chémii pre podnikateľský úspech inovácií v malých a stredných podnikoch – InnoChem. Vytvorenie užšieho partnerstva medzi študentmi univerzít a organizácií zaoberajúcich sa chémiou, by malo priniesť impulz pre rozvoj chémie a na druhej strane by mali dostať šancu mladí inovátori z vysokých škôl pre svoj osobný rozvoj, čím sa zvýšia ich šance na zaujímavé zamestnanie. Informovala o tom Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Vedúcim partnerom celého projektu, ktorý pomôže zvládnuť zmeny v priemysle, ekonomickom prostredí a v technológiách, je ZCHFP SR. Program ERAZMUS+ v rámci projektu InnoChem zastupuje Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC) a Národná agentúra programu ERAZMUS+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Projekt potrvá 36 mesiacov, od 1.9.2014 do 31.8.2017. Základným cieľom projektu je vytvoriť podmienky pre vznik strategického partnerstva univerzít a zamestnávateľov, zameraného na rozvoj podnikateľských zručností a znalostí súčasných a budúcich trendov vo výrobkových inováciách so špecifickým dôrazom na malé a stredné podniky (MSP). Účelom je využitie know-how v chemickom priemysle na vybudovanie podnikateľských schopností a zručností u mladých talentov, s cieľom napomôcť výchove novej generácie výskumníkov schopných podporiť rozvoj týchto podnikov cestou inovácií,“ konštatovala S. Surová.

Dodala, že projekt kladie dôraz najmä na pomoc malým a stredným podnikom a na hraničné regióny EÚ. Vychádza pritom zo skúseností, že v týchto oblastiach je množstvo investičných príležitostí, ktoré zostávajú nevyužité. Projekt sa zameriava na podnietenie  kreativity a inovatívnosti vo výučbe na vysokých školách a univerzitách.

Východiskovým materiálom je dopadová štúdia Rozhodujúce potreby v zručnostiach pre inovácie v chemickom priemyslektorú vypracovalo Európske združenie chemického priemyslu (CEFIC).

Práca na projekte je v zmysle uvedenej štúdie rozdelená na postupné logické kroky:

  • Analýza súčasného stavu (Status Quo Analysis) s cieľom identifikovať potreby v oblasti inovatívnych zručností študentov univerzít, rozpoznať a pomenovať bariéry ich rozvoja a navrhnúť, ako sa dajú prekonať
  • Návrh a vypracovanie cestovných máp (Road maps) na implementáciu know-how a odporúčaní na inovácie vo vysokoškolskom a univerzitnom vzdelávaní
  • Prediskutovanie a odsúhlasenie cestovných máp
  • Vypracovanie Akčného plánu
  • Rozšírenie výstupov projektu a odporúčaných postupov prostredníctvom siete  národných zväzov chemického priemyslu, ktorí sú členmi CEFIC.

Očakávané pozitívne dopady výsledkov projektu:

  • Projekt napomôže zvládnuť zmeny v priemysle, ekonomickom prostredí a v technológiách
  • Vysoké školy a zamestnávatelia budú mať zadefinovaný postup pre rozvoj rozhodujúcich kompetencií a invenčného myslenia mladých inovátorov
  • Zlepšia sa šance absolventov vysokých škôl a univerzít nájsť si zaujímavé zamestnanie
  • Zvýši sa kreativita a inovácie vo vysokoškolskom vzdelávaní prostredníctvom spolupráce zamestnávateľov a vysokých škôl
  • Vytvoria sa lepšie predpoklady pre rozvoj MSP a využitie investičných príležitostí, čím sa zlepšia podmienky na rast chemického a farmaceutického priemyslu.

 

Partneri Projektu:

  • Vedúci partner:

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky (ZCHFP SR)

  • Partneri:

–        Slovenská technická univerzita, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (STU, FCHPT), Bratislava

–        Európske  združenie chemického priemyslu (CEFIC), Brusel

–        Národná technická univerzita v Aténach (NTUA), Atény

–        Vysoká škola chemicko-technologická (VŠCHT), Praha

–        Helénsky zväz chemického priemyslu (HACI), Atény

–        Česká technologická platforma pre udržateľnú Chémiu (Sus Chem), Praha.

 

 

V sídle ZCHFP SR v Bratislave sa 16.4.2015 uskutočnilo pracovné stretnutie partnerov projektu.

Tržby odvetvia chémie za rok 2014 medziročne klesli o 5,1 %

 

TLAČOVÁ INFORMÁCIA                                                           Bratislava  22. apríla 2015

 

Tržby odvetvia chémie za rok 2014 medziročne klesli o 5,1 %

 

Medziročný pokles tržieb v bežných cenách o 5,1 % zaznamenal v minulom roku  chemický a farmaceutický priemysel SR. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR. Vlani poklesli aj tržby v stálych cenách  a to o 1,2 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,V roku 2014 sme zaznamenali potešiteľný rast pridanej hodnoty vytvorenej v chemickom a farmaceutickom odvetví o 6,6 %. O 4,4 % narástla aj zamestnanosť, keď vlani v odvetví pracovalo priemerne 39 002 zamestnancov. Nepriaznivo sa však vyvíjal vývoz, ktorý sa znížil o 3,5 %, pri súbežnom raste dovozu o 1,3 %. Chemický a farmaceutický priemysel ako celok zaznamenal medziročný pokles tržieb tak v bežných cenách, ako i v stálych cenách. Pomerne výrazný pokles vidno v segmente ropné produkty (-13,7 %) a chemikálie a chemické výrobky (-7,2 %), kde najvýraznejšie zaostala výroba primárnych plastov (-10 %), naopak zlepšenie výsledkov vykázala výroba farieb a lakov (+21,2 %), čo môže byť spojené s náznakmi opatrného oživovania stavebnej výroby. Celkom novým fenoménom je výrazný prepad segmentu farmaceutické výrobky a prípravky (-14,2 %), ktorý až doteraz spravidla medziročne stúpal a dokonca i v čase najvypuklejšej krízy zaznamenal iba mierne oslabenie pozície. Táto nová skutočnosť je pravdepodobne dôsledkom reštrukturalizácie vo vnútri segmentu na Slovensku. Zlepšenie badať vo výrobe výrobkov z gumy a plastov (+8,2 %). Je to zrejme dôsledok oživenia výroby áut a to konkrétne i na Slovensku“, komentoval vývoj odvetvia R. Karlubík.

 

Dodal, že pokles za rok 2014 sa netýka iba chemického a farmaceutického priemyslu SR, ale o 0,5 % poklesla aj celková priemyselná výroba na Slovensku. Priemerná mesačná mzda pritom vzrástla vo väčšine pododvetví v rozmedzí od cca 2,5 % po 5,5 %, s výnimkou bytovej chémie a farmácie, kde bol pokles o cca 5 %, resp. cca 8 %.

 

,,Zamestnanosť a výška miezd v roku 2014 boli ovplyvnené pomalým zotavovaním sa odvetvia z dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Medziročné indexy vývoja sú značne nekonzistentné, striedajú sa rastové tendencie s poklesom, čo je zrejme obvyklým prejavom obdobia, keď najťažšie dôsledky krízy pominuli, hospodárske oživenie je pomerne nevýrazné a budúce očakávania neisté. Zhoršenie základných ukazovateľov v tomto odvetví už druhý rok po sebe má niekoľko príčin. Medzi nimi sú to dopady hospodárskej recesie vo svete, lacné energie v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR. Kým európska produkcia čelí poklesom tržieb a výkonnosti,ťaží z toho najmä čínsky chemický priemysel,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Doplnil, že chemickému a farmaceutickému priemyslu, ale aj celej slovenskej ekonomike by pomohli systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. ,,Najviac by chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, pomohlo zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Je potrebné zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré zaťažujú hlavne malé podniky a čo najskôr znížiť dane z príjmu až na pôvodných 19 %. Na úrovni EÚ by mala únia prispieť k diverzifikovaniu zdrojov energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetických prepojení. Rovnako by mala prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030 a niektoré iné nezmyselne prísne environmentálne opatrenia a vízie,“ uzavrel R. Karlubík.

 

Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

 

Základné štatistické ukazovatele chemického priemyslu SR za rok 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tab. č. 1

 

 

Ukazovateľ

 

 

Mer. jedn.

 

2013

 

2014

Index 2014/2013 v %

 

Chemický priemysel

Spracova-teľský priemysel SR celkom

Tržby v bežných cenách mil. EUR

10 197

9 677

94,9

99,5

Tržby v stálych cenách mil. EUR

9 155

9 041

98,8

101,7

Počet zamestnancov  fyz. osoby

37 348

39 002

104,4

103,3

Vývoz mil. EUR

8 501

8 207

96,5

101,7

Dovoz mil. EUR

8 477

8 587

101,3

103,2

Pridaná hodnota mil. EUR

1 417

1 510

106,6

107,1

Zdroj: ŠÚ SR

 

Tržby  z predaja vlastných výrobkov a služieb (ďalej len tržby) za chemický a farmaceutický priemysel, jeho jednotlivé pododvetvia a za celý spracovateľský priemysel SR sú v tabuľke č. 2. 

 

Tab. č. 2

 

Odvetvie/pododvetvie

Tržby v b.c. v mil. EUR

Tržby v s.c. v mil. EUR

Index v b.c./index v s.c.

2013

2014

Index v %

2013

2014

Index v %

Ropné produkty

4 689

4 047

86,3

3 803

3 498

92,0

93,8

Chemikálie a chem. výrobky

1 808

1 678

92,8

1 832

1 759

96,0

96,7

z toho:    
Plasty v primárnej forme

518

466

90,0

525

488

93,0

96,8

Náterové látky

52

63

121,2

53

66

124,5

97,3

Mydlá, pracie a čist. prostr.

154

158

102,6

156

166

106,4

96,4

Umelé vlákna

94

116

123,4

95

133

128,4

96,1

Farmaceut. výr. a prípravky

226

194

85,8

202

174

86,1

99,7

Výrobky z gumy a plastov

3 474

3 758

108,2

3 318

3 610

108,8

99,4

z toho:    
Výrobky z gumy

1 688

1 720

101,9

1 612

1 652

102,5

99,4

Výrobky z plastov

1 785

2 038

114,2

1 705

1 957

114,8

99,5

Chem. priemysel spolu

10 197

9 677

94,9

9 155

9 041

98,8

96,1

Priemyselná výroba spolu

73 918

73 535

99,5

71 746

72 987

101,7

97,8

Zdroj: ŠÚ SR

 

 

Slováci vyvinuli unikátny systém zvýšenia bezpečnosti prepravy

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR  sa v roku 2012 zapojil do projektu ChemLog Tracking and Tracing. Projekt je zameraný na  zvýšenie bezpečnosti prepravy nebezpečného nákladu využitím technológie monitorovania zásielok.  V súčasnosti sa monitorovanie  využíva hlavne v cestnej doprave, kde takto dopravcovia majú prehľad o stave svojich vozidiel na cestách. V projekte ChemLog TaT sa však riešitelia – Doc. Juraj Jagelčák  zo Žilinskej univerzity a Ing. Jaroslav Čermák  ZCHFP SR, koordinátor projektu ChemLog TaT, zamerali na kombinovanú dopravu. ZCHFP si za partnera vybral kolektív Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity, vedenej prof. Jozefom Gnapom.

 

,,Testovali sme prepravy cisternových  kontajnerov aj kontajnerových vlakov po celej Európe. V spolupráci s českými a slovenskými operátormi sme testovali na trasách ich vlakov  do ruského Černjachovska, tureckého Cerkezkoy, talianskeho Terstu, nemeckého Hamburgu, Bremerhavenu aj Duisburgu až po holandský  Rotterdam. V marci sme sa dostali až do Donecka, krátko pred vypuknutím nepokojov. V spolupráci s autodopravcami sme testovali jazdy kamiónov po celej Európe od Portugalska po Ural. Iniciatívny prístup doc. Juraja Jagelčáka nás doviedol k testovaniu jázd až na Ural aj do kazašskej Astany. Skúšali sme aj plavby na námorných trajektoch do Anglicka, Švédska aj na Brač. Na Dunaji sme monitorovali plavbu od  Čierneho mora po horný Dunaj a po kanáli Dunaj – Mohan – Rýn až na rieku Mohan takmer po Frankfurt. Získané údaje sa dajú porovnávať s informáciami z Riečneho informačného systému RIS, používanom na Slovensku a v Rakúsku.  Splnili sme zadanie vedúceho projektu, ktoré rakúski partneri vôbec neriešili,“ vysvetľujú koordinátori projektu J. Čermák a J. Jagelčák.

 

A dodávajú, že  oproti nákladným automobilom je hlavný rozdiel  v tom, že jednotky nemajú napájanie z elektrickej  siete  automobilu,  ale potrebujú vlastný zdroj elektrickej energie.  Predĺženie intervalu medzi  nabíjaniami si vyžaduje čo najvýkonnejšie akumulátory. Tie zvyšujú ceny jednotky a spolu s roamingovými poplatkami sú hlavnými nákladmi monitorovania.

 

,,V tom musíme vyzdvihnúť prístup havířovskej firmy NAMsystem, ktorá nám zapožičala jednotky  a platila dátové prenosy.  Menšou mierou nám pomohla vlastnými jednotkami aj šalianska firma Qadra. Palubné jednotky sa lokalizujú cez GPS signál a posielajú aj informácie o teplote vo vnútri jednotky a nárazoch v troch osiach. Tým poskytujú dostatok informácií, ale pre chémiu sa môžu v budúcnosti pripojiť externé tlakomery, teplomery produktu aj analyzátory plynov, atď. Tým sa dá výrazne zvýšiť bezpečnosť prepravy. Otázkou je, kam tieto informácie budú odosielané a ako často. Zatiaľ len na server poskytovateľa služby monitorovania a z neho na server Žilinskej univerzity. Tam sa tieto informácie spracovávajú,  párujú napríklad s informáciami o preprave a prepravovanom náklade a zasielajú na vopred definované adresy.  Cieľom projektu bolo vytvoriť  systém automatického hlásenia nehôd záchranným zložkám. Ak dôjde k zraneniu vodiča, záchranári budú vedieť, kde sa nehoda stala a v ktorom smere jazdy a hlavne, v prípade nebezpečného nákladu, aký druh nebezpečného nákladu a množstvo sa prepravuje,“ hovoria J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Poukazujú aj na to, že u dopravcov narážajú na otázku dôvernosti informácii o pohybe vozidiel. Ich únik by ich mohol poškodiť zo strany konkurencie a dal by sa aj zneužiť, napr. teroristami. Preto treba vyvinúť systém s oddelením monitorovania a informáciou o type nákladu. Až v prípade nehody by sa obe informácie spojili a hlásenie sa dostalo k záchranárom. Zásadnou je otázka spôsobu zavedenia systémov hlásenia nehody. V súčasnosti sa pripravuje zavedenie inteligentných dopravných systémov, automatického hlásenia nehody osobných áut cez eCall, atď.  Zavedenie monitorovania nebezpečného nákladu s mimoriadnymi dôsledkami možno nariadiť cez dohodu ADR, kde by sa monitorovanie zaviedlo od určitého dátumu povinne. Tu by sa však musela nájsť zhoda všetkých členských krajín dohody ADR , kde sú európske, ázijské aj severoafrické krajiny, čo koordinátori projektu nepredpokladajú. Druhou cestou je postupné zavedenie  pomocou poisťovacích spoločností cez zľavy na poistení prepráv. Príkladom využitia monitoringu nebezpečného nákladu môže byť systém monitorovania prepráv výbušnín v Českej republike od 1.1.2014, kde dopravca prepravujúci výbušniny musí umožniť dopytovať Polícii ČR informácie o polohe zo svojho monitorovacieho systému vozidiel v čase nahlásenia prepravy výbušnín.

 

,,V projekte bol požadovaný systém geofencingu, ktorý bude hlásiť vjazd jednotky do ohraničenej oblasti, napr. hranice štátu, kraja, mesta, zákazu vjazdu  alebo oblasti vodných zdrojov. Tieto oblasti boli vytvorené na digitálnej mape v serveri Žilinskej univerzity, ale tu je dôležitý interval lokalizácie. Ak je napr. 20 sekúnd, tak vstup u malých oblastí zachytíme včas. Ak je ale 5 minút, tak vozidlo prejde oblasťou 1 km bez signalizácie porušenia zákazu. Server posielal informácie o vstupe aj výstupe určenej oblasti spoľahlivo. Boli vyvinuté a overené systémy rozpoznania križovania zakázanej oblasti.

Príkladom v tomto je Bratislava, kde  na križovaní diaľníc D1 a D2 sa nachádza oblasť s ochranou vodných zdrojov, kde nie je možné prepravovať látky znečisťujúce vodu po ceste. Zároveň cez túto zakázanú oblasť sa popod most Lafranconi plavia plavidlá a pretínajú ju aj železničné trate, čo je potrebné ošetriť. Geofencing je funkcia, signalizujúca vstup/výstup dopravného prostriedku pre určenú oblasť. Aby bol vstup vozidla signalizovaný, musí byť, pre malé oblasti, lokalizovanie pomerne často. U nás bolo každých 20 sekúnd. Na digitálnej mape boli  definované oblasti hraníc krajín, krajov, veľkých miest, tunelov a oblastí s ochranou vodných zdrojov“, približujú J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Upozorňujú aj na oblasti so zákazom vjazdu nebezpečného nákladu – tunely, centrá miest.  Geofencing by mal umožniť sledovanie vybraných zásielok na operačných pracoviskách záchranného systému alebo inteligentného dopravného systému. ,,Dosiahli sme zaujímavé výsledky, ale kto ich využije?  V Dohode ADR sa hovorí o kategórii vysoko rizikového nákladu s mimoriadnymi dôsledkami.  Pri nich treba predchádzať ich zneužitiu.  Ako ale presadiť využitie v širšom meradle? Striktným definovaním v Dohode ADR?  To bude potrebné dohodnúť na zasadnutí WP 15 pri OSN, kde sa zhoda hľadá zložito.  Pomohlo by skôr motivovať dopravcov  poskytovať informácie o preprave za cenu zníženia poistného?   Zhoda by sa skôr našla  v stredoeurópskych podmienkach s vysokou koncentráciou ciest, zásielok, prírodných prekážok. Alebo budeme čakať na nejakú väčšiu nehodu alebo bezpečnostný incident a potom už bude záujem riešiť problém?,“ pýtajú sa J. Čermák a J. Jagelčák. A tak bude systém využívaný univerzitou na ďalší vývoj aplikácií, na skúšanie vozidiel, upevnenia nákladu a ďalšie dynamické procesy. V praxi sa využíva na monitorovanie ucelených vlakov Dusla Šaľa, kde oceňujú jeho prínos pre lepšie riadenie logistického reťazca.

Zrušenie ciel pre Ukrajinu môže poškodiť slovenské chemické podniky

Zrušenie ciel na 94 % tovarov vyvážaných z Ukrajiny do krajín EU, ktoré navrhla Európska komisia v snahe pomôcť Ukrajine, môže poškodiť niektoré slovenské chemické firmy. Ukrajinskí výrobcovia sa tým stanú lacnejšími a ich výrobky konkurencieschopnejšími, pritom výrobné podmienky a cenové vstupy sú na Ukrajine neporovnateľne priaznivejšie. Informoval o tom prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.

,,Ukrajinskí chemickí výrobcovia nie sú nútení znášať tvrdé podmienky európskej chemickej legislatívy REACH, ani dopady ďalších legislatívnych opatrení EU, predovšetkým v environmentálnej oblasti, napríklad pri  obmedzovaní produkcie emisií. Okrem toho majú k dispozícii lacnejšie energetické vstupy a lacnú pracovnú silu. Slovenské výrobky budú musieť čeliť cenovému tlaku ukrajinských produktov, ktoré síce často nespĺňajú rovnaké kvalitatívne parametre, ale pre kupujúcich budú cenovo zaujímavé. V oblasti chémie je Ukrajina už dnes významným exportérom rafinovanej ropy a dusíkatých hnojív, ale práve v týchto sortimentoch má aj Slovensko veľmi významných veľkých výrobcov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že slovenské firmy chápu snahu EU pomôcť Ukrajine a podporujú politické kroky vedúce k politickej a hospodárskej stabilizácii  nášho suseda. Tieto kroky však musia byť veľmi citlivé, aby na to nedoplatila aj slovenská ekonomika.

,,Politické rozhodnutia musia byť starostlivo zvážené a ak v ich dôsledku dôjde k zhoršeniu konkurencieschopnosti tradičných európskych  a tým aj slovenských výrobcov, mali by byť kompenzované inými opatreniami. ZCHFP už dlhšie upozorňuje na to, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Konsolidácia verejných financií tvrdo dopadla predovšetkým na malé a stredné podniky, rovnako tak nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Dopady ukrajinskej krízy, ako aj prípadných sankcií vo vzťahoch EU s Ruskom, tak môžu mať ďalekosiahle následky na existenciu slovenských podnikov,“ varoval R. Karlubík.

Poukázal na to, že jednou z možností, ako pomôcť slovenským podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, by bolo  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, hlavne dane zo zisku a odvodov z dividend, zlepšenie vymožiteľnosti práva, úpravy zákonníka práce a zníženie cien energií. Priestor pre zníženie odvodov a daní vytvára už v súčasnosti práve zlepšený výber daní, predovšetkým DPH.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Ku koncu minulého roka v tomto odvetví v SR podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí.

Slovenské chemické podniky vyrábajú aj výnimočné produkty

Spustenie novej linky slovensko-fínskej spoločnosti Terichem vo Svite na výrobu najtenších fólií na svete s hrúbkou 2 mikróny, určenej pre kondenzátory, je veľkým úspechom chémie a dôkazom, že  medzinárodná spolupráca prináša dobré výsledky. Investícia si vyžiadala 25 mil. EUR a vytvorí 45 pracovných miest. Takýto výnimočný produkt ako mikrofólia je jedinečný, nie však jediný a na Slovensku sa vyrába viacero špičkových chemických výrobkov. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Polovičným akcionárom v Tericheme je spoločnosť Chemosvit, a.s. Svit, ktorá takto cez svoju dcérsku spoločnosť zlepší svoje postavenie na trhu a je dlhodobo príkladom inovatívneho prístupu, zvyšujúceho konkurencieschopnosť firiem.Podobných príkladov je na Slovensku viacero. Medzi nimi je aj Duslo Šaľa, a.s., s jeho výrobou takzvaných múdrych

hnojív, ktoré podstatne menej zaťažujú životné prostredie. Ďalším je VUP, a.s., Prievidza s výrobou  DMPA (kyselina dimetylolpropionová),ktorý patrí  iba k dvom výrobcom tohto produktu v EU. Výnimočná je aj výroba nanovlákien pre výstuž betónových konštrukcií vo VÚCHV, a.s. (Výskumný ústav chemických vláken) vo Svite. TAU-CHEM Bratislava zasa vyrába v kilogramových množstvách  chirálny epoxid (R)-(+). Fortischem, a.s., Nováky vyrába špeciálne polyéterpolyoly pre výrobu polyuretánových pien, ale spomenúť by sme mohli i mnohé ďalšie firmy a produkty,“ vymenoval R. Karlubík.

Dodal, že Zväz chemického  a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR podporuje svojich členov aj v medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Nanoforce – podpora rozvoja nanotechnológií v chemickom priemysle a projektu 7. Rámcového programu FREEFOAM.

 

,,Odvetvie chémie patrí medzi najprogresívnejšie v rámci svetovej i slovenskej ekonomiky. S miernym zveličením by sa dalo povedať, že od pokroku v chémii v najbližších 100 rokoch závisí perspektíva ľudskej spoločnosti. Bez vývoja nových progresívnych materiálov nebudeme schopní uspokojiť potreby geometricky rastúceho počtu ľudí na Zemi. Preto sa vývoju nových progresívnych materiálov a technológií s lepšími vlastnosťami, ale nižšou spotrebou materiálu, intenzívne venuje každý významný slovenský chemický výrobca. Často ide aj o malé firmy, ktoré sa takto dokážu medzinárodne presadiť,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5%. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR.

Tržby odvetvia chémie za 3 štvrťroky medziročne klesli o 2,6 %

Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR, čo bolo o 2,6 % menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pod zníženie tržieb sa podpísali: neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Pri celkovom poklese, ktorý za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %,  je pozitívom aspoň trojpercentný nárast za 9 mesiacov, v pododvetviach výroby rafinovaných ropných produktov a výrobkov z gumy a plastu. Vďačíme za to hlavne miernemu rastu výroby v slovenských automobilkách. Ostatné pododvetvia však klesali, najviac – až o takmer 25 % klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako 20 % klesla i výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles je v subsektore plasty v primárnej forme, až o 48,3 %. Je to dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu. Chemikálie a chemické výrobky poklesli cca o jednu štvrtinu, čo veľmi jasne dokresľuje celkovú situáciu odvetvia ako takého v rámci SR, ale v podstate aj v Európe, kde dochádza k masívnym poklesom tržieb a výkonnosti, najmä v prospech nárastu pozície čínskeho chemického priemyslu na svetovom obchodnom objeme,“ vysvetlil R. Karlubík.

 

Dodal, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (cca 80 % HDP sa realizuje cez export)  rozhodujúci podiel. ,,Najmä v Európe vládne neistota z budúceho vývoja, v kríze sú najmä naše tradičné exportné teritóriá  – Taliansko, Španielsko, Grécko, Portugalsko, nepriaznivé vyhliadky má i Francúzsko. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách.  Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Je pritom ťažké pomenovať oblasť, ktorá je v najväčších problémoch. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je  lacnejší import umelých vlákien z Ázie,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že obmedzovanie produkcie emisií, zvyšovanie cien energií, ale najmä manažment chemikálií prostredníctvom nariadenia REACH, ktorého cieľom je dosiahnuť zvýšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia najmä výrazným obmedzením látok vzbudzujúcich vážne obavy ich nahrádzaním látkami menej nebezpečnými, vystavuje konkurenčnú schopnosť európskeho chemického priemyslu a následne celého priemyslu vážnym skúškam, tak z hľadiska vnútorného trhu, ako aj z hľadiska exportu. Čo je ale podstatné, že obmedzenie používania takýchto látok na trhu EÚ dostatočne nebráni dovozu výrobkov s ich obsahom z tretích krajín, čo značne znevýhodní chemický priemysel EÚ a priemysel EÚ ako taký (vrátane sektorov chemického priemyslu v SR).

,,Napriek protestom zo strany priemyslu, EÚ i slovenská vláda sú zahltené svojimi vlastnými problémami a uprednostňujú krátkodobé riešenia aj na úkor budúcnosti. Či sú to na európskej úrovni záchrana eura a eurozóny, alebo na slovenskej úrovni konsolidácia verejných financií  a nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Toto všetko len posilňuje presun domácich firiem do daňových rajov a tí, ktorí ostanú, musia platiť o to viacej. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Pritom na Slovensku v celom odvetví chémie sú práve malé a stredné firmy počtom  prevažujúce. Ku koncu minulého roka tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí. Priemer 160 ľudí na jednu našu firmu je z pohľadu európskej , či svetovej veľkosti, naozaj nízky a sú to malé firmy. Presun do daňových rajov si môžu dovoliť len tí, ktorí sú vyššie ziskoví a schopní znášať transakčné náklady, čo v odvetví chémie v podstate nie je možné.  Dane však nie sú všetko, stačí aj vysoko prepracovaná vymožiteľnosť práva ako v Holandsku a nízke ceny elektriny a energií v USA a firmám sa oplatí presťahovať. Slovensko tak prichádza o peniaze z daní, investície a nasleduje aj odliv kapitálu a mozgov,“ upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že jedným z pozitív domáceho vývoja je zníženie cien za elektrinu, aj v dôsledku poklesu cien za distribúciu. Nutné sú však ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je preto nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia.

 

,,Vláda by mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Netreba nič vymýšľať, postačí zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku  a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk, aby si mohli majitelia a akcionári vyplácať legálne podiely na zisku. Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatilo platiť dane. Treba to vrátiť späť, aby sa mohli podnikatelia venovať podnikaniu a nemuseli riešiť existenčné otázky prežitia firiem,“ uzavrel R. Karlubík.