Tag Archives: Chemicky Priemysel

ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity

Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky. Tam, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR boli približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných.Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.

Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov,pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo je pri súčasnej nepriaznivej situáci pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.

Testovanie sprevádzajú problémy

,,Zamestnávatelia tiež evidujú a jzvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.

Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami . V čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde.

Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN

„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín – sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.

Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky. Povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).

,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík.

Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.

Očakávané zmeny

,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie  dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré  môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy  formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.

Straty v miliónoch eur

,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať  povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne  a  pritom drvivá väčšina  z nich nespadá  do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac  každá veľká spoločnosť  v chemickom sektore ráta straty  rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp.  odstavenia svojich výrob.

Okamžitá pomoc

Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc  celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je  potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení  by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.

Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.

Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.

Odvetvia chémie a farmácie sa s COVID-19 popasovali rôzne

Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za 3.štvrťroky roku 2020 zníženie tržieb, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Medziročný pokles o 1,274 mld. EUR predstavuje zníženie  o 17,1%. Najvýraznejšie klesli tržby v odvetví plastov v primárnej forme (o 26,4 %), čo je znakom previazania s krízou značne postihnutým automobilovým priemyslom. Podobne dopadlo odvetvie rafinovaných ropných produktov, kde je pokles tržieb 22,3%. Naproti tomu priaznivý vývoj a nárast tržieb o 29,2 zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov, čo súvisí s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Z rovnakého dôvodu narástli tržby aj vo farmaceutickej výrobe a prípravkoch o 5,8 %. Pozitívne dopadol aj sektor výroby náterových látok, rástol o 3,2%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Dopady krízy

,,Nerovnomerný vývoj rôznych segmentov chémie ilustruje mieru dopadu koronakrízy, ktorá bola rôzna. Za tri štvrťroky tohto roka sme zaznamenali pokles v tržbách vo výrobe umelých vlákieno 15,4%. Toto odvetvie síce v 2.štvrťroku zaznamenalo nárast, ktorý súvisel so zvýšeným dopytom po ochranných pomôckach, ale momentálne sa po započítaní 3.štvrťroka prepadlo pod priemernú medziročnú úroveň. Nárast tržieb pozorujeme v oblastiach farmaceutickej výroby, výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov, čo odzrkadľuje dopyt v dôsledku pandémie. V takmer všetkých ostatných odvetviach kopírujú tržby vývoj HDP. Kým však chemikáliám a chemickým výrobkom klesli tržby o 6,4%, výrobky z gumy  a plastov stratili medziročne až 17,7% z tržieb,“ vysvetlil R. Karlubík.

 

Dodal, že počas  3.štvrťrtoka pribudol v chemickom priemysle jeden podnik v odvetví výrobkov z gumy. Turbulentnejší nebol ani vývoj počtu zamestnancov oproti 2.štvrťroku 2020, výraznejší prírastok zamestnancov (3200) však ŠÚ SR zaznamenal v odvetví výrobkov z plastu. Zamestnanosť 41 362 osôb je v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 stále nižšia, konkrétne o 6,3%. Priemerná mesačná mzda za prvých 9 mesiacov tohto roka bola 1538 EUR, medziročne vzrástla o takmer 40 EUR.

Podniky sa musia prispôsobiť novej situácii

Napriek negatívam pandémie, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov. Pritom kríza priniesla drastický tlak na zabezpečenie základných funkcií podnikov, pri súbežnom poklese objednávok a všeobecných dopadoch. Boli však aj odvetia, ktoré si to odniesli výraznými poklesmi zamestnanosti, napriek snahe zachovať si vysoko špecializovanú pracovnú silu. Na druhej strane výroba mnohých spoločností sa prispôsobila na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. K najvýznamnejším  z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava. Podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné krízové i pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

ZCHFP: Po testovaní našťastie nenastal väčší výpadok zamestnancov

Celoplošné víkendové testovania obyvateľstva SR na prítomnosť COVID-19 dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR približne kopírovali výsledky celoslovenského testovania. Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzky. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

,,Firmy sa vopred pripravili na výraznejšie výpadky a aktivovali sa tak, aby dokázali predpokladané komplikácie zvládnuť bez prerušenia výrob. Väčšie výpadky zamestnancov, či už z dôvodu pozitívnych výsledkov zamestnancov, alebo z dôvodu karantény pre pozitívny výsledok člena rodiny, nastali iba v niekoľkých firmách so zvýšeným priemerom pozitívne testovaných. Takéto prípady máme evidované medzi malými aj veľkými  firmami. V týchto spoločnostiach boli nútení  od dnes 2.11.2020 uzatvoriť aj niektoré výrobné linky, resp. obmedziť ich výrobné kapacity. Testovania, ktoré prebehli vo firmách, hodnotia zamestnávatelia i zamestnanci väčšinou veľmi kladne. Firmy testovali priamo vo svojich areáloch všetkých prihlásených zamestnancov spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvládla v rámci jedného dňa, výkon hodnotia na vysokej úrovni, čas čakania bol minimálny, celkovo bol veľmi pozitívny ohlas v kolektíve,“ konštatuje R.Karlubík.

Dodáva, že niekde sa vyskytli aj  zamestnanci s negatívnymi výsledkami, ale so zvýšenými teplotami a príznakmi akútneho prechladnutia a tí potom zostali doma.

Spokojnosť pri testovaní

K priebehu testovania dodáva: ,,V sobotu všetci stáli v radoch a daždi na testovaní. Spokojnosť bola predovšetkým v spoločnostiach, ktoré zabezpečovali testovanie zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo v areáli podniku. Takmer všetkých prihlásených s rodinnými príslušníkmi sa podarilo otestovať za sobotu, organizácia a výkon boli na vysokej úrovni, čas čakania minimálny a v kolektívoch to malo silno pozitívny ohlas. Celkovo podniky očakávali väčší počet infikovaných, našťastie tieto prognózy sa nenaplnili. Dúfame, že druhé kolo testovania už vo väčšine lokalít nebude nutné. Bolo by však veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, a prijala k tomu legislatívne ale aj materiálové  (testy zdarma) zabezpečenie.“

Ako príklad zvýšenej zbytočnej nákladovosti môže poslúžiť Duslo, a.s., Šaľa. ,,Museli sme hradiť všetky ostatné náklady na 4 odberové tímy s minimálne 8 ľuďmi, ich osobné náklady, OOPP, celodennú stravu, epidemiologické gély a následnú likvidáciu všetkých OOPP a antigénových testov. Vyžiadalo si to náklady ďalších cca 15.000 EUR. Vykonali pritom celkom 2.961 testov vlastných  zamestnancov, zamestnancov dodávateľských spoločností sídliacich v areáli a občanov regiónu. Pozitívnych prípadov za oba dva dni bolo menej ako 0,8% z celkového počtu vykonaných testov, prevažná väčšina z pozitívnych testov nepatrila medzi zamestnancov spoločnosti. Tým pádom nezaznamenali pri dnešnom nástupe na rannú smenu žiadne zásadné problémy – to sa ale môže  zmeniť pri potenciálnom druhom testovaní,“ vraví Petr Bláha, generálny riaditeľ Dusla.

Podobne dopadli aj ostatné firmy

,,Podobne aj v skupine firiem Chemosvit vo Svite sme otestovali viac ako 3000 ľudí, s celkovými nákladmi cca 15 000 EUR. Išlo o zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a firmy pôsobiace v areáli Chemosvit. Mali  sme 3 odberné miesta, na ktoré bola najväčšia záťaž  v piatok, kedy urobili cca 1560 odberov, čo je 520 odberov na jedno miesto. To bolo možné kvôli dobrej SW podpore, a tiež kvôli odbornému personálu z Vojenskej nemocnice Ružomberok. Komentáre ľudí sa týkali práve toho, že tu nie sú dobrovoľne, ale chápu že ako firma, tak aj oni sú v rovnakej pozícii, a na testy prišli v snahe podporiť firmu, ktorá im vyšla v ústrety. Boli dotlačení do pozície, že keď to nechajú „len tak“ tak riskujú oveľa viac, ohrozenie výroby, a oveľa väčšie straty, a to nielen finančné, ale aj pozíciu na trhu,“ konštatuje  Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ skupiny firiem Chemosvit.

Upresnil, že vo Svite bolo spolu testovaných 3039 osôb, z toho pozitívnych bolo 47 (1,55 %). Počet testovaných zo spoločností skupiny CHEMOSVIT – 1207 osôb, z toho pozitívnych 23 (1,91%). K určitému výpadku zamestnancov došlo jednak tým, že niektorí zamestnanci boli pozitívne testovaní, zamestnávateľ očakával. Ďalší zamestnanci ostali v karanténe z dôvodu pozitívne testovaných členov rodiny. To znamená, že pri počte pozitívne testovaných zamestnancov na úrovni 1,9 % je počet zamestnancov, ktorí nenastúpili do práce cca 3,8 %.Tento výpadok významne neovplyvnil chod jednotlivých firiem, nemusel byť prijatý krízový scenár. Vo firmách Chemosvitu prebieha výrobný proces bez výrazných obmedzení.

,,Ani u nás nenastal výpadok pracovných síl a nemuseli sme riešiť krízový scenár. Celkovo sme očakávali väčší počet infikovaných, našťastie tieto prognózy sa nenaplnili. Testovali sme priamo v areáli podniku, všetkých prihlásených kolegov s rodinnými príslušníkmi sme stihli za sobotu. Organizácia a výkon boli na vysokej úrovni, čas čakania minimálny a akcia mala veľmi silno pozitívny ohlas v kolektíve. Snáď druhy-krát to už nebudeme musieť absolvovať,“ komentuje testovanie Matúš Kutný, riaditeľ Saneca Pharmaceuticals, Hlohovec.

Chémia – významný zamestnávateľ

Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle.

 

ZCHFP: Žiadame miernejší lockdown a testovanie vo fabrikách

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, nesúhlasí s rozsahom ohlásených opatrení vlády v súvislosti s lockdownom a celoplošným testovaním obyvateľstva na koronavírus a žiada ich zmiernenie a úpravu. Upozorňuje Vládu SR, že  pri súčasne platných opatreniach, ktoré boli včera vládou SR prijaté,hrozí náhly výpadok pracovných síl z dôvodu prípadnej 10 dňovej povinnej karantény pozitívne testovaných osôb, resp. jehosúbehu s karanténou osôb, ktoré sa potenciálne nezúčastnia  na dobrovoľnom testovaní. Je pravdepodobné  že takto spôsobený náhly výpadok dosiahne taký podiel zamestnancov, že ohrozí bezpečnosť a prevádzku chemických a farmaceutických výrob pracujúcich z technologickej nevyhnutnosti v 24 hodinovom režime.Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

,,Okamžitá odstávka takýchto výrob nie je jednoducho možná a na ich bezpečné odstavenie treba 5-10 dní.   V prípade ich náhleho odstavenia by vznikli nielen bezpečnostné riziká ale aj obrovské ekonomické škody. Tie vyplývajú aj z toho, že veľa firiem exportuje 50 až 100% svojich produktov do zahraničia, kde ich dodávky sú určené aj pre firmy, ktoré sú v daných krajinách zaradené do kritickej infraštruktúry. Výpadok schopnosti našich firiem plniť si svoje medzinárodné záväzky z obchodného styku vystaví naše firmy nielen veľkej penalizácii za nedodávky, ale aj dlhodobej strate dôvery, zákazníkov a trhov.

Žiadame preto prijatie takých opatrení, ktoré umožnia zachovať prevádzkyschopnosť a bezpečnosť chemických a farmaceutických podnikov, ktoré sú v prevažnej miere súčasťou kritickej infraštruktúry. Ide napríklad o to, aby všetky  podniky (nielen nad 5000 zamestnancov) mali vládou materiálne aj legislatívne zabezpečenú možnosť priebežne testovať vo svojich prevádzkach tých zamestnancov, ktorí sa napr.  nezúčastnia celoplošného testovania,“konštatoval R.Karlubík.

Chémia – významný zamestnávateľ

Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac.Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle.

 

Vyhlásenie Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, združujúci výrobcov chemických a farmaceutických produktov, iba  s veľkou nevôľou pozoruje úvahy o možnom plošnom zastavení slovenského hospodárstva, v súvislosti so šíriacou sa pandémiou COVID 19.  Chemické a farmaceutické podniky sú v prevažnej miere súčasťou kritickej infraštruktúry a sú takej povahy, že odstávka z jedného dňa na druhý jednoducho nie je možná vzhľadom na obrovské prípadne hroziace bezpečnostné riziká.  Tieto úvahy pravdepodobne  nepočítajú  s tým, že chemický priemysel (ale aj niektoré ďalšie kritické odvetvia priemyslu) je príliš zložitý a zaoberá sa tak náročnými výrobami, že potrebuje 7 až 10 dní na ich bezpečné odstavenie. Inak by mohlo dôjsť nielen k veľkým ekonomickým škodám, ale aj k potenciálnemu ohrozeniu zdravia a životov. Preto podporujú prípadné plošné testovanie obyvateľstva, ale zásadne namietajú úvahy o tzv. lockdowne ekonomiky SR. Všetky prípadne nariadené procesy v tejto súvislosti  musia  byť plánované a vopred  dohodnuté so zástupcami konkrétnych, prípadne dotknutých priemyselných odvetví, inak hrozia škody neprimerané dosiahnutému efektu. Zástupcovia ZCHFP SR preto vyzývajú premiéra a vládu SR na úzku koordináciu a prípadné prípravné jednania, inak sa nedá s lockdownom pri chemickom priemysle  a farmaceutickom priemysle ani uvažovať.

ZCHFP nesúhlasí s dnešným návrhom premiéra, že kto nebude disponovať potvrdením o negatívnom teste, či už z plošného testovania alebo zo súkromného zariadenia, bude musieť byť 10 dní v karanténe. Prípadný náhly masívny výpadok pracovných síl v odvetví chémie a farmácie  by mal v tomto prípade za následok odstavenie výrob s dramatickými ekonomickými i bezpečnostnými následkami.

Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

Chémia je významným zamestnávateľom

Podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Aktuálne zamestnáva cca 38 000 osôb. Pracuje tu viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Slovenská chémia v 1. štvrťroku sľubne rástla o 16,6 %

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku zaznamenal, podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, za prvý štvrťrok 2017 nárast tržieb o 16,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Celkové tržby v odvetví tak dosiahli za prvé tri mesiace tohto roka 2,481 mld EUR v porovnaní s 2,127 mld EUR za rok minulý. Darilo sa predovšetkým rafinovaným ropným produktom a výrobkom z gumy a plastov, pokles naopak zaznamenali farmaceutické výrobky. Pod rast odvetvia sa podpísali priaznivé ceny ropy a rastúci automobilový priemysel v SR. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

„Po niekoľkých rokoch poklesu sme opätovne zaznamenali sľubný – dvojciferný rast slovenskej chémie, zatiaľ v prvom štvrťroku. Z medzinárodných vplyvov sa pod to podpísali relatívne priaznivé ceny ropy. V odvetví rafinovaných ropných produktov sa medziročne v prvom štvrťroku zvýšili tržby až o 47,6 %. Výrobky z gumy a plastov si pripísali 5,7 % rast a chemikálie a chemické výrobky 3,3 %. Nárast tržieb súvisí so zvýšením výroby áut na Slovensku. Výrazný pokles tržieb o 4 % je však zaznamenaný vo farmaceutickom odvetví. Tento pokles je možné pripísať zákazu reexportu liekov do zahraničia,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Dodal, že ŠÚ v prvom štvrťroku 2017 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 290 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Percentuálny nárast ich počtu predstavuje 4,3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom za rovnaké obdobie. Významný nárast je zaznamenaný v odvetví chemikálií a chemických výrobkov, kde vzniklo celkovo 7 nových podnikov. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2017 zvýšila o 5,5 %.

 

„Slovenská chémia pokračuje v stabilnom rozvoji. Vďačí za to naviazaniu chemických odvetví a pododvetví na automobilky. Za takmer kontinuálnym rastom tržieb v odvetviach spätých s automobilkami stojí zvýšenie výroby áut na Slovensku, ostatné pododvetvia čo sa týka tržieb kolíšu. Slovenská chémia a farmácia ako celok zaznamenávala od roku 2013 klesajúci trend tržieb, prvý štvrťrok tohto roka by mohol znamenať obrat. Chémia je citlivá na kolísanie cien ropy, nerovnomerný vývoj vo vnútri jednotlivých podnikov, rastúce daňové a odvodové zaťaženie a na štrukturálne rozdielny vývoj jednotlivých odvetví. Zo zahraničných vplyvov je to tlak čínskeho chemického priemyslu a prísna legislatíva v EÚ. V budúcnosti môžu odvetviu chýbať aj pracovné sily,“ komentoval vývoj R. Karlubík.

 

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150.  Štatistický úrad SR v 1. štvrťroku 2017 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkom 290 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. V tomto období zamestnávali chemické podniky v SR spolu 44 691 osôb. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

ZCHFP SR oslavuje 25. rokov od založenia

Aktivity Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky (ZCHFP SR) k 25. výročiu jeho založenia vyvrcholili 29. novembra 2016 slávnostným Galavečerom slovenskej chémie a farmácie v hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave. Predchádzala mu slávnostná Konferencia ZCHFP SR, v rámci ktorej prebiehali paralelne Deň Chémie a Deň Farmácie. Oslavy 25. výročia sa konali pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a za prítomnosti významných hostí z vládnych inštitúcií, partnerských chemických zväzov, odborovej organizácie, zakladajúcich osobností a zástupcov všetkých členov z domova i zahraničia. Informoval o tom jeho prezident Ing. Roman Karlubík.

 

,,Odvetvie chémie a farmácie sa podieľa cca 14 % na celej priemyselnej produkcii SR a takmer 18 % na jej celkovom exporte. Zaznamenali sme nárast zamestnanosti z 34 700 v roku 2010  na  40 700 zamestnancov v roku 2015 a zároveň rast priemernej mzdy, ktorá stúpla za uvedené roky z 964 na 1118 EUR. Podniky si to mohli dovoliť predovšetkým vzhľadom na rast pridanej hodnoty z 964 EUR v pokrízovom roku 2009, na 2024 EUR za rok 2015. Dochádza síce k miernemu poklesu tržieb odvetvia z rekordného objemu  10,9 mld. EUR v roku 2011, na sumu 9,7 mld. EUR za rok 2015, ale  dôvodom je enormný pokles cien ropy a s tým súvisiaci nadväzujúci pokles cien výrobkov. Na druhej strane silne rastie pododvetvie výroby plastov a gumy, ktoré má napojenie na investičný boom v automobilovom priemysle a sektor elektrotechniky na Slovensku. Veľmi vhodné podmienky pre rast svojho podnikania u nás nachádzajú zahraniční investori. Predovšetkým Continental ako čelný predstaviteľ sektora výroby pneumatík,“ konštatoval v úvodnom prejave na galavečere R. Karlubík.

 

Ďalej poukázal na to, že priemerná veľkosť slovenských chemických a farmaceutických podnikov v porovnaní s celoeurópskymi nie je veľká, podľa počtu zamestnancov je to cca 150.  Štatistický úrad SR eviduje v odvetví viac ako 270 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

,,Ďalší vývoj nášho odvetvia je závislý na vnútorných, ale ešte viac na medzinárodných aspektoch a situácii v medzinárodnom obchode. Hospodárske a bezpečnostné opatrenia, ktoré sa prijímajú a prijmú v Európskej únii, napríklad brexit v akejkoľvek podobe, určite ovplyvnia situáciu v priemysle krajín EÚ a dotknú sa aj chemického priemyslu. Pre Slovensko – ako malú otvorenú ekonomiku je veľmi dôležité, aby sa zachovala čo najvyššia miera otvorenosti spoločného trhu krajín EÚ, ale aj pridružených krajín. Vďaka neustále rastúcej automobilovej výrobe sa Slovensko dostalo na prvé miesto na svete v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa. Sme na to hrdí a sme hrdí aj na slovenskú chémiu, ktorá má na tomto raste svoj nezameniteľný podiel,“ konštatoval R. Karlubík.

Dodal, že ZCHFP SR za 25 rokov svoje existencie obhájil svoje miesto v ekonomike i spoločnosti a právo na úspešnú existenciu. Slovenská chémia je dnes aj vďaka zväzu kvalitatívne lepšia, než bola pred štvrťstoročím.

„So zadosťučinením konštatujeme, že ZCHFP SR má dnes obrovské  znalosti, praktické skúsenosti, ale i efektívne fungujúcu organizačnú štruktúru reprezentovanú Prezídiom, Sekretariátom a špecializovanými pracovnými komisiami a pracovnými skupinami a je schopný poskytovať svojim členom kompletný servis s vysokou pridanou hodnotou. V štruktúrach zväzu pracuje aktívne takmer 200 osôb v 17 pracovných skupinách na národnej a potom i medzinárodnej úrovni v rámci komisií menovaných CEFICom, resp.  v spolupráci s našimi inštitúciami a jednotlivými ministerstvami. Na vysokej profesionálnej úrovni chceme pokračovať v organizovaní každoročných konferencií CHÉMIA a podieľať sa na postupnom riešení problému s nedostatočným záujmom mladých ľudí o štúdium chémie a o prácu v chemických a farmaceutických podnikoch. Chceme sa podieľať na zlepšovaní podmienok pre podnikanie v odvetví aktívnym dialógom v tripartite. Za najproblémovejšie v tomto smere považujeme neprimerané odvodové zaťaženie, neadekvátne zvyšovanie minimálnej mzdy, enormnú byrokratickú záťaž, nízku vymožiteľnosť práva, ale i pohľadávok za dodaný tovar, resp. služby, ale i ďalšie prekážky podnikania,“ upozornil R. Karlubík.

Slovenská chémia a farmácia podľa neho zažíva nejednoduché časy vplyvom zahraničných i domácich faktorov. Poukazuje to na hlboké dôsledky krízy z prepadu cien ropy, na nerovnomerný vývoj vo vnútri slovenskej chémie i na štrukturálne rozdielny vývoj jednotlivých odvetví.

„Segmenty ekonomiky, ktoré nie sú napojené na automobilky, majú nedostatočné zdroje na rozvoj. Situáciu v nich zhoršili za posledné roky vládne konsolidačné opatrenia na dodatočné zdanenie firiem. Stovky miliónov naviac pre štátny rozpočet teraz chýbajú vo vlastných zdrojoch podnikov. V súčasnosti prijímané opatrenia by mali uľahčiť aspoň malému a strednému podnikaniu, naopak zavedenie dane z dividend môže väčším podnikateľom skôr uškodiť. Nezdravý pokles realizačných cien v odvetví zužuje priestor vo vytváraní zdrojov pre firmy. Pri rastúcich mzdách sa tak konkurencieschopnosť slovenskej chémie a farmácie znižuje. Zo zahraničných vplyvov je najhorší dramatický pokles cien ropy a jej produktov a tlak čínskeho chemického priemyslu, ktorý pri poklese domáceho tempa rastu hľadá uplatnenie svojich výrobkov na európskom trhu. Situáciu komplikuje aj sprísňujúca sa legislatíva v EÚ, ktorá významne ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskeho chemického priemyslu v globálnom kontexte. Najnovšie musia podniky počítať s poplatkami za registráciu chemických látok, kde nosnú časť nákladov tvorí ich povinné testovanie,“ povedal R. Karlubík.

ZCHFP SR bol založený 30. novembra 1991. ZCHFP SR je dnes významným a rešpektovaným členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a je pevne zakotvený aj v medzinárodných štruktúrach  a to najmä prostredníctvom svojho členstva v Európskej rade chemického priemyslu – CEFIC.

Celosvetový predaj chemických výrobkov v roku 2014 dosiahol 3 232 mld. EUR, čo je o 2,4 % viac ako v roku 2013. Európsky chemický priemysel si stále udržiava dobrú pozíciu, ale jeho svetové porovnanie sa neúprosne zhoršuje, a to najmä v prospech Ázie na čele s Čínou, ktoré dnes dosahujú takmer trojnásobne väčší objem predajov ako EÚ. Dôvodom ich obrovského dynamického rastu je väčšinou nedodržiavanie dohôd týkajúcich sa legislatívy environmentu, bezpečnosti práce, atď.

Tržby odvetvia chémie za rok 2014 medziročne klesli o 5,1 %

 

TLAČOVÁ INFORMÁCIA                                                           Bratislava  22. apríla 2015

 

Tržby odvetvia chémie za rok 2014 medziročne klesli o 5,1 %

 

Medziročný pokles tržieb v bežných cenách o 5,1 % zaznamenal v minulom roku  chemický a farmaceutický priemysel SR. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR. Vlani poklesli aj tržby v stálych cenách  a to o 1,2 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,V roku 2014 sme zaznamenali potešiteľný rast pridanej hodnoty vytvorenej v chemickom a farmaceutickom odvetví o 6,6 %. O 4,4 % narástla aj zamestnanosť, keď vlani v odvetví pracovalo priemerne 39 002 zamestnancov. Nepriaznivo sa však vyvíjal vývoz, ktorý sa znížil o 3,5 %, pri súbežnom raste dovozu o 1,3 %. Chemický a farmaceutický priemysel ako celok zaznamenal medziročný pokles tržieb tak v bežných cenách, ako i v stálych cenách. Pomerne výrazný pokles vidno v segmente ropné produkty (-13,7 %) a chemikálie a chemické výrobky (-7,2 %), kde najvýraznejšie zaostala výroba primárnych plastov (-10 %), naopak zlepšenie výsledkov vykázala výroba farieb a lakov (+21,2 %), čo môže byť spojené s náznakmi opatrného oživovania stavebnej výroby. Celkom novým fenoménom je výrazný prepad segmentu farmaceutické výrobky a prípravky (-14,2 %), ktorý až doteraz spravidla medziročne stúpal a dokonca i v čase najvypuklejšej krízy zaznamenal iba mierne oslabenie pozície. Táto nová skutočnosť je pravdepodobne dôsledkom reštrukturalizácie vo vnútri segmentu na Slovensku. Zlepšenie badať vo výrobe výrobkov z gumy a plastov (+8,2 %). Je to zrejme dôsledok oživenia výroby áut a to konkrétne i na Slovensku“, komentoval vývoj odvetvia R. Karlubík.

 

Dodal, že pokles za rok 2014 sa netýka iba chemického a farmaceutického priemyslu SR, ale o 0,5 % poklesla aj celková priemyselná výroba na Slovensku. Priemerná mesačná mzda pritom vzrástla vo väčšine pododvetví v rozmedzí od cca 2,5 % po 5,5 %, s výnimkou bytovej chémie a farmácie, kde bol pokles o cca 5 %, resp. cca 8 %.

 

,,Zamestnanosť a výška miezd v roku 2014 boli ovplyvnené pomalým zotavovaním sa odvetvia z dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Medziročné indexy vývoja sú značne nekonzistentné, striedajú sa rastové tendencie s poklesom, čo je zrejme obvyklým prejavom obdobia, keď najťažšie dôsledky krízy pominuli, hospodárske oživenie je pomerne nevýrazné a budúce očakávania neisté. Zhoršenie základných ukazovateľov v tomto odvetví už druhý rok po sebe má niekoľko príčin. Medzi nimi sú to dopady hospodárskej recesie vo svete, lacné energie v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR. Kým európska produkcia čelí poklesom tržieb a výkonnosti,ťaží z toho najmä čínsky chemický priemysel,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Doplnil, že chemickému a farmaceutickému priemyslu, ale aj celej slovenskej ekonomike by pomohli systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. ,,Najviac by chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, pomohlo zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Je potrebné zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré zaťažujú hlavne malé podniky a čo najskôr znížiť dane z príjmu až na pôvodných 19 %. Na úrovni EÚ by mala únia prispieť k diverzifikovaniu zdrojov energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetických prepojení. Rovnako by mala prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030 a niektoré iné nezmyselne prísne environmentálne opatrenia a vízie,“ uzavrel R. Karlubík.

 

Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

 

Základné štatistické ukazovatele chemického priemyslu SR za rok 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tab. č. 1

 

 

Ukazovateľ

 

 

Mer. jedn.

 

2013

 

2014

Index 2014/2013 v %

 

Chemický priemysel

Spracova-teľský priemysel SR celkom

Tržby v bežných cenách mil. EUR

10 197

9 677

94,9

99,5

Tržby v stálych cenách mil. EUR

9 155

9 041

98,8

101,7

Počet zamestnancov  fyz. osoby

37 348

39 002

104,4

103,3

Vývoz mil. EUR

8 501

8 207

96,5

101,7

Dovoz mil. EUR

8 477

8 587

101,3

103,2

Pridaná hodnota mil. EUR

1 417

1 510

106,6

107,1

Zdroj: ŠÚ SR

 

Tržby  z predaja vlastných výrobkov a služieb (ďalej len tržby) za chemický a farmaceutický priemysel, jeho jednotlivé pododvetvia a za celý spracovateľský priemysel SR sú v tabuľke č. 2. 

 

Tab. č. 2

 

Odvetvie/pododvetvie

Tržby v b.c. v mil. EUR

Tržby v s.c. v mil. EUR

Index v b.c./index v s.c.

2013

2014

Index v %

2013

2014

Index v %

Ropné produkty

4 689

4 047

86,3

3 803

3 498

92,0

93,8

Chemikálie a chem. výrobky

1 808

1 678

92,8

1 832

1 759

96,0

96,7

z toho:    
Plasty v primárnej forme

518

466

90,0

525

488

93,0

96,8

Náterové látky

52

63

121,2

53

66

124,5

97,3

Mydlá, pracie a čist. prostr.

154

158

102,6

156

166

106,4

96,4

Umelé vlákna

94

116

123,4

95

133

128,4

96,1

Farmaceut. výr. a prípravky

226

194

85,8

202

174

86,1

99,7

Výrobky z gumy a plastov

3 474

3 758

108,2

3 318

3 610

108,8

99,4

z toho:    
Výrobky z gumy

1 688

1 720

101,9

1 612

1 652

102,5

99,4

Výrobky z plastov

1 785

2 038

114,2

1 705

1 957

114,8

99,5

Chem. priemysel spolu

10 197

9 677

94,9

9 155

9 041

98,8

96,1

Priemyselná výroba spolu

73 918

73 535

99,5

71 746

72 987

101,7

97,8

Zdroj: ŠÚ SR

 

 

Zrušenie ciel pre Ukrajinu môže poškodiť slovenské chemické podniky

Zrušenie ciel na 94 % tovarov vyvážaných z Ukrajiny do krajín EU, ktoré navrhla Európska komisia v snahe pomôcť Ukrajine, môže poškodiť niektoré slovenské chemické firmy. Ukrajinskí výrobcovia sa tým stanú lacnejšími a ich výrobky konkurencieschopnejšími, pritom výrobné podmienky a cenové vstupy sú na Ukrajine neporovnateľne priaznivejšie. Informoval o tom prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.

,,Ukrajinskí chemickí výrobcovia nie sú nútení znášať tvrdé podmienky európskej chemickej legislatívy REACH, ani dopady ďalších legislatívnych opatrení EU, predovšetkým v environmentálnej oblasti, napríklad pri  obmedzovaní produkcie emisií. Okrem toho majú k dispozícii lacnejšie energetické vstupy a lacnú pracovnú silu. Slovenské výrobky budú musieť čeliť cenovému tlaku ukrajinských produktov, ktoré síce často nespĺňajú rovnaké kvalitatívne parametre, ale pre kupujúcich budú cenovo zaujímavé. V oblasti chémie je Ukrajina už dnes významným exportérom rafinovanej ropy a dusíkatých hnojív, ale práve v týchto sortimentoch má aj Slovensko veľmi významných veľkých výrobcov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že slovenské firmy chápu snahu EU pomôcť Ukrajine a podporujú politické kroky vedúce k politickej a hospodárskej stabilizácii  nášho suseda. Tieto kroky však musia byť veľmi citlivé, aby na to nedoplatila aj slovenská ekonomika.

,,Politické rozhodnutia musia byť starostlivo zvážené a ak v ich dôsledku dôjde k zhoršeniu konkurencieschopnosti tradičných európskych  a tým aj slovenských výrobcov, mali by byť kompenzované inými opatreniami. ZCHFP už dlhšie upozorňuje na to, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Konsolidácia verejných financií tvrdo dopadla predovšetkým na malé a stredné podniky, rovnako tak nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Dopady ukrajinskej krízy, ako aj prípadných sankcií vo vzťahoch EU s Ruskom, tak môžu mať ďalekosiahle následky na existenciu slovenských podnikov,“ varoval R. Karlubík.

Poukázal na to, že jednou z možností, ako pomôcť slovenským podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, by bolo  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, hlavne dane zo zisku a odvodov z dividend, zlepšenie vymožiteľnosti práva, úpravy zákonníka práce a zníženie cien energií. Priestor pre zníženie odvodov a daní vytvára už v súčasnosti práve zlepšený výber daní, predovšetkým DPH.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Ku koncu minulého roka v tomto odvetví v SR podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí.